S KTORÝMI OBLASŤAMI JOGA SÚVISÍ?

Jogu vnímame ako celostnú disciplínu, ktorá zahŕňa viaceré oblasti rozvoja. Súvisí s ásanovou praxou, duševnou rovnováhou, fyzickým zdravím, pedagogickou praxou, štúdiom spirituality a umeleckým rozmerom jogy. Rozvoj týchto oblastí umožňuje zlepšenie kvality praxe jogy, rozšírenie jej celkového rozmeru, ako aj jej uskutočnenie v praktickom rozmere života.

ÁSANOVÁ PRAX

Ásanová prax predstavuje odborné zaobchádzanie s jogovými cvikmi. Prax učiteľa jogy zahŕňa zručnosti demonštrácie ásan, korektúr a motivácie účastníkov jogy. Súčasťou je znalosť jednoduchých a pokročilých variantov cvikov, ako aj poznatky týkajúce sa zdravotných obdmedzení a rizík pri jednotlivých cvikoch.

Základným cieľom pri jogovej praxi je snaha o zvládnutie jogových cvikov – ásan. Súčasťou praxe je nielen fyzické cvičenie, ale aj utváranie harmonických foriem, práca s dynamikou pohybu a poznávanie zákonitostí tvorby životných síl.

Učiteľ jogy podporuje rozvoj schopnosti rozlišovania medzi vedomím slobodným voči telu a vedomím, ktoré je naviazané na telesné prežívanie, ako aj rozlišovanie medzi skutočnými duševnými cíteniami a emóciami. Prax jogy s rozvinutou schopnosťou rozlišovania umožňuje ďalší rozvoj a má priaznivé pôsobenie na duševné a fyzické zdravie.

JOGA A ZDRAVIE

Zdravie je výsledkom usporiadania jednotlivých oblastí života človeka.

K priaznivému zdravotnému pôsobeniu dochádza taktiež pri rozvoji zodpovedajúcich cítení. Cítenia priaznivo ovplyvňujú tvorbu životných síl, ktoré sú v joge označované ako životná energia – prána. Usporiadanie toku životných síl má liečivé pôsobenie na človeka a je priaznivé aj pre celé okolie.

Učiteľ jogy má poznatky anatómie a fyziológie ľudského tela. Vo svojej praxi kladie dôraz na zdravie chrbtice, pohybový systém, zohľadňuje súvisiacu nervovú, obehovú a dýchaciu sústavu, ako aj metabolické procesy.

Súčasťou praxe je vnímavé zaobchádzanie s účastníkmi s rôznymi zdravotnými ťažkosťami: hyper-mobilitou, obezitou, poškodeniami chrbtice a ich usmernenie k zdravému pohybu.

K dobrému zdraviu prispieva zdravý, vedome vedený estetický pohyb, ako aj školenie slobodného dychu.

PEDAGOGICKÁ PRAX

Pedagogickú prax tvorí aktívna interakcia učiteľa a žiaka alebo účastníka kurzu jogy s cieľom rozšírenia poznania a zručností v oblasti jogy. Učiteľ jogy vedie hodiny prostredníctvom priamej ukážky cvikov, slovným vedením alebo popisom cvikov.

Podstatným cieľom učiteľa je, aby témy jogy vedel ľuďom prakticky priblížiť a jednotlivé cviky skutočne ľudí učil.

Súčasťou tohto procesu je interaktívna práca s účastníkmi a ich aktívne zapojenie do procesu učenia sa. Ideálne dochádza k vytvoreniu zdravého, slobodného a zodpovedného vzťahu na základe spoločných cieľov učiť sa a spoznávať jogu v jej širšom rozmere.

Zdravo vybudovaný vzťah sa prejavuje schopnosťou viesť vecný a jasný dialóg, vysvetliť spôsob cvičenia, ako aj otvorenosťou rozličným pohľadom a konštruktívnej kritike.

DUŠEVNÝ ROZVOJ A SOCIÁLNY ROZMER JOGY

Pojem duševný rozvoj v sebe zahŕňa zákonitosti duševného života spojené so vzťahovou rovinou a jej šírkou. V jogovej praxi sa spája taktiež s rozvojom duševných síl človeka.

Myslením človek vníma myšlienku, tvorí si konkrétne a jasné predstavy. Cítením rozvíja zdravé vnímanie. Prostredníctvom posilnenia a členenia vôle realizuje svoje zámery v konaní.

S rozvojom duševného života súvisí aj rozvoj ľudských kvalít, talentov a schopností. Tieto kvality je možné priradiť k jednotlivým centrám – tzv. lotosovým kvetom – čakrám. Učiteľ jogy má snahu o rozvinutie týchto kvalít u účastníkov kurzov. Faktory dnešnej doby sa však neraz odzrkadľujú v disharmónii duševného života a môžu viesť k stavom strachu, úzkosti alebo depresie. Kvalitná jogová prax však predstavuje vhodnú prevenciu a podpornú terapiu pri ich liečbe.

Prostredníctvom vhodných spôsobov praxe jogy dochádza k usporiadaniu vedomia. Duševná vyrovnanosť, rozhľad a zdravá empatia praktikanta má pôsobnosť aj do širšieho okolia, pričom umožňuje priaznivý vývoj vo vzťahovej a sociálnej rovine.

SOCIÁLNY ROZMER JOGY A DUŠEVNÝ ROZVOJ

FILOZOFIA A SPIRITUÁLNY ROZVOJ

Filozofia a spirituálny rozvoj súvisia s poznávaním človeka v jeho celostnosti a poznávaním zákonitostí života, ktoré vedú k slobodnému a zodpovednému postoju človeka. Súčasťou tejto disciplíny je štúdium klasických filozofických smerov a vývoja klasickej jogy, ako aj novších filozofických prístupov.

Zdroje pre toto štúdium tvoria základné písomnosti jogy ako Védy, Bhagavad Gíta alebo Patandžaliho Jogasútra. Klasická cesta ako rádža joga alebo ďalšie cesty – džňána joga, bhakti joga a karma joga tvoria spolu so štúdiom východísk hatha-jogy súbor základných znalostí učiteľa jogy. Podstatné vývojové kroky priniesla i antická filozofia alebo novšie filozofické prístupy ako napr. antropozofia.

Viaceré zdroje poukazujú na rozšírený obraz človeka a životné deje prebiehajúce na duchovnej, duševnej, éterickej a fyzickej rovine.

Poznávaním a rozlišovaním týchto rovín života môže dospieť k slobodnému rozvoju spirituality, ktorá je nezávislá od príslušnosti k určitým skupinám a zobrazuje skutočné potreby rozvoja človeka dnešnej doby.

UMELECKÝ ROZMER JOGY

Joga predstavuje rozvoj estetických a harmonických foriem, ktoré sú vyjadrením vysokých ľudských ideálov. Výrazovým prostriedkom kvalitnej jogy sú estetické harmonické formy – ásany.

Estetická ásana nie je ani príliš “mäkká a uvoľnená", ani priveľmi “tuhá, tvrdá a silová". Je založená na koordinácii dynamiky uvoľnenia a nasadenia sily.

Každá ásana predstavuje určitým spôsobom umelecké dielo, ktoré sa dá prirovnať k umeleckej tvorbe iných pohybových aktivít ako napr. v balete alebo tanci.

Cvičiaci formuje ásanu na základe konkrétnej predstavy o jej podobe, forme a charaktere. Zároveň dochádza k rozvoju zodpovedajúcich cítení.

Súčasne sa školí v rozvinutí citu pre estetiku a koordináciu pohybovej dynamiky. Takéto pokojné, vnímavé a zároveň aktívne zaobchádzanie s ásanami prináša nielen zážitok harmónie, ale aj ďalšie prehĺbenie vnímania a rozvoja citu pre estetiku a krásu.