REPORTÁŽ ZO ŠKOLENIA PRE INŠTRUKTOROV JOGY S HEINZOM GRILLOM VO VALČIANSKEJ DOLINE NA TÉMU JOGA – VEDOMIE – IMUNITA

Miestom konania tohtoročného školenia pre inštruktorov jogy bola Valčianska dolina. Počas tretieho júlového víkendu sme v hoteli Impozant organizovali 3. školiaci ročník s Heinzom Grillom, medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti jogy, liečebnej praxe, pedagogiky, horolezectva, umenia a architektúry. V tomto roku sme sa venovali aktuálnej téme súvislosti vedomia, jogy a imunity.


PIATKOVÁ PREDNÁŠKA NA TÉMU IMUNITY OD LEKÁRKY A UČITEĽKY JOGY MARTINY MRAVCOVEJ

Do témy imunity nás v piatok uviedla lekárka a učiteľka jogy MUDr. Martina Mravcová.

Počas jej prednášky sme sa dozvedeli o hlavných úlohách imunitného systému, medzi ktoré patrí predovšetkým udržiavanie stáleho vnútorného prostredia a integrity organizmu.

Pre zachovanie zdravého vnútorného prostredia je potrebné, aby imunitný systém neustále zabezpečoval procesy monitorovania a rozlišovania škodlivého od neškodného, procesy dohľadu, obrannej reakcie, vytváranie imunitnej pamäte, komunikácie a spolupráce s ostatnými systémami organizmu.


Martinka nám predstavila dva základné druhy imunitných mechanizmov, medzi ktorými prebieha v organizme vzájomná spolupráca:

· prirodzený (vrodený) imunitný systém, ktorý nesie vždy rovnakú nešpecifickú imunitnú odpoveď a nedisponuje imunologickou pamäťou, zastupujú ho prevažne fagocytujúce bunky, mastocyty a NK-bunky a z humorálnej zložky komplementový systém a interferóny

· adaptívny (získaný) imunitný systém, podstatu ktorého tvorí tzv. antigén špecifická imunitná odpoveď, disponuje imunologickou pamäťou, jeho hlavnými bunkovými predstaviteľmi sú T- a B-lymfocyty a humorálnu zložku zabezpečujú protilátky a systém interleukínov.


Spojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou umožňujú tzv. antigén prezentujúce bunky, ktoré sa delia na:

· profesionálne antigén prezentujúce bunky – kontakt s pomocnými T-lymofcytmi, patria sem: dendritové bunky, monocyty, makrofágy, B-lymfocyty

· neprofesionálne antigén prezentujúce bunky – kontakt s cytotoxickými T-lymfocytmi v mieste infekcie

Antigén predstavuje cudzorodú látku, ktorá po vniknutí do organizmu vyvolá špecifickú imunitnú odpoveď. Antigénom môžu byť baktérie, vírusy, parazity, huby a rôzne vysokomolekulové organické látky ako napr. bielkoviny alebo polysacharidy. Determinantné miesto antigénu sa nazýva epitop.


Imunitné procesy sú zabezpečované viacerými zložkmi imunitného systému, ktorými sú:

  1. Lymfatické orgány:

· primárne – kostná dreň a týmus

· sekundárne – slezina, lymfatické uzliny, lymfatické cievy a slizničné lymfoidné tkanivo


  1. Imunitné bunky – biele krvinky – leukocyty – delíme na dve základné línie:

· leukocyty myeloidnej línie:

monocyty – makrofágy – fagocytóza

granulocyty – neutrofily, eozinofily, bazofily

dentrické bunky – antigén prezentujúce bunky

· leukocyty lymfoidnej línie:

T-lymfocyty – rozpoznanie antigénu, aktivácia B-lymfocytov, deštrukcia terčových buniek, imunosupresia, tvorba pamäťových buniek

B-lymfocyty – vytváranie protilátok – imunoglobulínov – obranných glykoproteínov s protilátkovou aktivitou – triedy IgG, IgM, IgA, IgD a IgE, viazanie antigénu a napomáhanie k jeho zneškodneniu, tvorba pamäťových buniek

·NK bunky – rozpoznanie a likvidácia nádorových a vírusom infikovaných buniek


  1. zložkou sú molekuly imunitného systému:

· tvoria súčasť bunkovej membrány – antigénne špecifické receptory na povrchu T- a B-buniek – TCR, BCR, HLA molekuly…

· tvoria súčasť humorálnej zložky – komlement, kostimulačné molekuly, protilátky, cytokíny, imunohormóny

Hlavný histokompatibilný komplex MHC je súbor povrchových glykoproteínov. Molekuly MHC majú kľúčovú úlohu pri rozpoznávaní vlastných a cudzorodých antigénov. Označujú sa ako ľudské leukocytárne antigény – human leukocyte antigen – HLA.


Jednotlivé procesy imunitného systému môžu prebiehať v náväznosti alebo súbežne a tvoria spoločne systém vzájomne prepojenej sieti lymfatických orgánov, tkanív, buniek a molekúl, ktoré sa vo svojej spolupráci a súhre podieľajú na zabezpečovaní stáleho vnútorného prostredia organizmu.


PIATKOVÁ PRAKTICKÁ ÁSANOVÁ ČASŤ S LEKTOROM MATEJOM ŠTEPITOM



SOBOTNÉ ŠKOLENIE S HLAVNÝM LEKTOROM HEINZOM GRILLOM

Dopoludňajšia časť sobotného workshopu patrila ásanovej praxi, v ktorej sme sa zamerali na aktívne zapojenie strednej oblasti chrbtice a súčasne sme rozvíjali jasnú tvorbu predstáv k ásanam, aktívne sme rozvíjali kvality 3. a 5. centra.

Odporučenie, aby vedomie viedlo telo je pre jogu i pre život mimoriadne podstatné, opisuje základnú disciplínu pre prax jogy, ako aj pre podporu a posilnenie imunitného systému.

Pre lepšie vedenie tela lektor odporučil v počiatočných fázach utvárania ásany najprv pozorovať jej prvú formu, následne vedome prevzať vedenie a na základe predstavy následne vniesť do formovania ásany cielené nasadenie.


V úvode sme praktizovali pozdrav slnku (sūrya namaskāra) a pozície stranová váha (parivrtta tulādandāsana), stranový trojuholník (pārśva trikoṇāsana), polmesiac v stoji (candrāsana), predklon v stoji (uttānāsana), v ktorých sme kládli dôraz na intenzívne zapojenie strednej a hrudnej chrbtice.

Pri pozíciach stoja na hlave (śīrṣāasana) a škorpión (vṛścikāsana) lektor poukázal na to, že pri každom učebnom procese, učení sa nového cviku alebo jeho zdokonaľovaní súbežne posilňuje imunitný systém.



Pri stoji na pleciach (sarvāṅgāsana) a v pozícii pluhu (halāsana) sme nevstupovali do pozície príliš rýchlo, ani sme hneď v úvode pozície nezvyšovali nasadenie, aby nedošlo k preťaženiu krčnej chrbtice. Lektor odporúčal chvíľu pozorovať telo a postupne vedome prebrať jeho vedenie a zároveň cez aktivitu strednej a hrudnej chrbtice umožniť aj lepšiu stabilizáciu krčnej oblasti v pozíciach. Následnú pozíciu balansovania (saumukhyāsana) sme praktizovali s intenzívnym nasadením hrudnej chrbtice.

Krátku harmonickú zostavu sme zacvičili z pozícií stoj na pleciach (sarvāṅgāsana), pluh (halāsana) a polohy balansovania (saumukhyāsana).


Pre vydarený priebeh prevedenia cviku je nápomocná určitá schopnosť oslobodenia sa od tiaže tela. Praktizovali sme ju v pozíciach koleso (cakrāsana) a šikmá rovina (pūrvottanāsana). Lektor tu zdôraznil vedenie tela prostredníctvom myšlienky, jasnej predstavy, odhodlaného mentálneho nastavenia založeného na vzťahu k pozícii, živých pohyboch dychu s predstavou, že telo nie je až také ťažké a nasledovaných zapojením aktívnej dynamiky chrbtice, ktorou cvičiaci vynesie telo nahor.


V polohe ryba (matsyāsana) a v polohe ryba s lotosom (padma-matsyāsana) sme sa venovali téme diferenciácie a diferencovanému nasadeniu vôle. Centrum tvorila oblasť hrudnej chrbtice, ku ktorej sme smerovali dynamiku z oboch strán tela.

V pozícii klieští (paścimottānāsana) sme sa zameriavali na dosiahnutie dĺžky a štíhlosti formy intenzívneho predklonu v sede.

V ásane polmesiac (āñjaneyāsana) sme sa zaoberali postupným rozvíjaním nasadenia sily a striedavej hre napnutia a uvoľnenia počas viacnásobného formovania pozície.


V pozícii kobylka (śalabhāsana) tvorí základ spätný pohyb z hrudnej chrbtice nahor.


Počas praktizovania pozície luk (dhanurāsana) sme trénovali schopnosť udržať nasmerovanie na cieľ až do konca, čo zároveň vytvára priaznivý pamäťový záznam pre budúcnosť.

V rotačnom sede (ardha matsyendrāsana) sme sa zamerali na vypracovanie precíznej formy rovnostranného trojuholníka na základe jasnej predstavy, vzpriamovania z krížovej kosti a zachovania plynulého toku dychu v oblasti čela.

Počas praktizovania ásany strom (vṛkṣāsana), stoj na prstoch nôh (eka pāda pādāṅguṣṭhāsana) a Ondrejov kríž (saṁdhisthāna) sme si zachovávali vedomie hrudného centra i okolitého priestoru.


V krátkych regeneračných fázach lektor uvádzal variácie gesta jogy (yoga-mudrā) prostredníctvom 45° predklonu a predklonu alebo predklonu s rozpažením v lotose prípadne v sede na pätách pri aktívnom zapojení strednej a hrudnej chrbtice.


SOBOTNÁ POPOLUDŇAJŠIA ÁSANOVÁ PRAX

Pozícia ryba (matsyāsana) – demonštrácia fázy pokoja s pozorovaním a nasledujúcou fázou nasadenia, napnutia. Dochádza k členeniu a diferenciácii hrudnej chrbtice a ostatných častí tela. Keď vedomie lepšie prenikne do cieľovej oblasti, dôjde aj k lepšiemu nasadeniu.

Pozícia hlava koleno s jednou nohou (eka pāda paścimottānāsana) s trojminútovou výdržou v 45° predklone. Keď vedomie dlhšie vedie telo, nastáva posilnenie a oživenie životných síl, cvičiaci vystúpi zo zvyklostí a k doterajšiemu poznanému pristúpia nové skúsenosti.

Pozícia ťava (uṣṭrāsana) so zameraním na dobrú integráciu a dynamiku stredu. Stred je zachovaný vo vnímaní ako aktívny priestor .

Pozícia trojuholník (trikoṇāsana) a trojuholník s rotáciou (parivrtta trikoṇāsana) so zameraním na aktívne a dynamické rozpínanie strednej a hrudnej chrbtice do priestoru.


SOBOTNÝ POPOLUDŇAJŠÍ PREDNÁŠKOVÝ BLOK

V popoludňajšom sobotnom bloku ako aj v priebehu cvičenia sme sa venovali teoretickým východiskám a súvislostiam medzi prácou vedomia a tela, ako aj súvislosti vedomia s ľudskou imunitou.

VEDOMIE a jeho súvislosť s IMUNITOU:

· s vedomím sú najviac prepojené centrá vedenia tela (5. a 6.)

· vedomie je rozvíjané pre rôzne fenomény vo svete a pre ideály a myšlienky

· vedomie dá sa zmerať mierou objektívneho vnímania

· organizujúca sila vedomia pôsobí voči telu

· vedomie musí byť neustále vzpriamované

· rozoznávať silné vedomie vs. pudy alebo tzv. jogový polospánok

· objektívne vedomie vs. subjektívne, emocionálne a asociatívne ponorenie

· jasné a bdelé vedomie vs. médiumita a channelling

· dobrá orientácia vedomia pôsobí priaznivo na vnútorné prostredie

· podstatný je produktívny rozvoj učenia, ktorý podporuje vznik nových synapsií a tiež funkciu lymfatického systému

· koncentrácia vedomia pôsobí až do imunitného systému



Existuje niekoľko základných elementov jogovej praxe. Je potrebné poznať ich zmysel a dobre rozumieť tomu, prečo je odporúčané ich praktizovať. Tieto prvky je vhodné uplatňovať spolu so zmyslom pre estetiku.
Joga, ktorá priaznivo podporuje rozvoj sa orientuje na nasledovné elementy:

VEDOMIE VEDIE TELO

· Cez aktivitu vedomia dochádza k pôsobeniu na fyzickú stránku.

· Telo nesmie určovať vedomie, ale vedomie musí telo viesť.

· K tomu je potrebné si zadávať určité nároky.

· Táto disciplína je prejavom súvislosti práce od jemnejšieho k hrubšiemu.


DIFERENCIÁCIA A DIFERENCOVANÉ NASADENIE VÔLE

· Základ tvorí schopnosť objektívneho vnímania a rozlišovania.

· Vedomie potrebuje určitú pohyblivosť a diferencujúcu silu.

· Imunitný systém potrebuje diferencovanosť bunkového systému. Opak spôsobuje bujnenie.

· Základ pre aktivitu vnímania, rozlišovania a diferencovania tvorí záujem, dlhšie pozorovanie a usporiadanie v porozumení, reči a konaní.

· Diferenciácia vedie k hĺbke a vzťahovej šírke.

· Podstatnou úlohou v súvislosti s imunitou je rozlišovanie toho, čo je pre človeka vlastné a čo cudzie.

· Dôležitou otázkou je: Čo slúži vývoju a čo vývoju škodí?

· Otázka rozvoja úzko súvisí s otázkou zdravia.

· Pri novom kroku môže dôjsť k malému ochoreniu, je potrebné rozlišovať odkiaľ prichádza a aký má dôvod a po prekonaní zápalovej fázy si tvoriť nové predstavy a následnou aktivitou aj ochorenie prekonať.


SLOBODNÝ DYCH

· Zachovanie voľného toku dychu počas celého cvičenia.

· Pri stretávaní umožniť slobodnejšie dýchanie a vnímanie prostredníctvom laterálneho (bočného) pohybu.

· Dych sa stáva slobodnejší a rozširuje sa priestorové vnímanie.


CENTRUM A PERIFÉRIA

· V ásane je možné vnímať určité centrum a perifériu.

· Centrum tvorí oblasť, ktorá je aktívne začlenená do cviku.

· Perifériu tvoria spolupôsobiace okrajové časti tela.

· V oblasti centra je výrazné nasadenie, v oblasti periférie skôr uvoľnenie.


PREDSTAVA A CÍTENIE

· Myšlienka – predstava – cítenie – uskutočnenie

· Cvik nie je vykonávaný z pohyblivosti ani náhlej vôľovej aktivity, ale z činnosti predstáv.

· Z predstáv následne vzniká cítenie.

· Dobre rozvinuté cítenie má priaznivý vplyv na všetky systémy organizmu.

· Je podstatné rozvinúť cit pre jednotlivé ásany.

· Keď je cítenie pri cvičení prítomné, pôsobí budujúco.

· Predpokladom je, že dobre rozvinuté cítenie pôsobí nielen oživujúco, ale má priaznivý vplyv aj na imunitnú kompetenciu.


POZOROVANIE, NIE NASLEDOVANIE TELA

· Nenasadzovať silu hneď na začiatku formovania ásany.

· Učiť sa v prvej fáze telo objektívne pozorovať.

· Vedomie následne preberie vedenie tela.


UVEDOMOVANIE SI HRUDNEJ CHRBTICE

· v ásanach spojených s 3., 4. a 5. centrom

· dobré vnímanie a zapojenie hrudnej chrbtice


FORMOVANIE HRUDNEJ CHRBTICE

· pozícia ryba – pohyb z hrudnej chrbtice do oboch smerov

· pozícia polmesiac – podvihnutie hrudnej chrbtice pri záklone

· pozícia stoj na pleciach – dynamika aj z bočných strán hrudnej chrbtice

· Keď je hrudná oblasť dobre živá, dokáže nahradiť funkciu žľazy týmus.


INTENZÍVNE VYRASTANIE/ROZPÍNANIE CHRBTICE

· dynamika z tretieho centra

· vhodné je striedanie nasadenia s uvoľnením

· aktívne vykĺzavanie zo stredu cez hrudnú chrbticu do priestoru


PREDĹŽENIE A ZOŠTÍHLENIE

· predklonové variácie /kliešte/ zamerané na dĺžku a štíhlu formu


PREKRAČOVANIE HRANÍC

· Pri disciplíne prekračovania hraníc dochádza k lepšej kondícii vedomia a k zlepšeniu fyzickej kondície.

· Je vhodné sa školiť v dlhšom zotrvávaní pri objektívnom pozorovaní. Táto organizujúca sila vedomia následne pôsobí voči telu. Je možné praktizovať výdrž pri udržiavaní vzpriamenia chrbtice.

· Dochádza k vystúpeniu zo zvyklostí a sprístupní sa nová skúsenosť, ktorá pristúpi k doterajšiemu.

· Súčasťou je presvetlenie vedomia a imunitného systému.

· Nastáva posilnenie imunitného systému (zvýšenie aktivity T-lymfocytov), očista organizmu a podpora životných síl.

· Skonštatované bolo, že súčasná doba imunitu výrazne oslabuje. Nie je však potrebné sa nadmerne chrániť, avšak dokázať sa s prichádzajúcimi prvkami vedome konfrontovať.

· Imunitný systém ľahšie zasahuje, keď je v životnom prúde. To, čo je aktivitou oživené, tam ľahšie prebiehajú procesy odbúravania a budovania, pričom nevzniká tak ľahko tumorové dianie a patológie. Všetky telesné časti majú byť dobre prepracované, prestúpené a aktivitou oživené.

· Naopak, keď niečo tuhne, uzaviera sa alebo sťahuje, je to menej dostupné obranyschopnosti.

· Preto je pri ochorení, po odznení zápalovej reakcie, potrebné silné uchopenie imunitného systému, aktivácia vedomia prostredníctvom práce predstáv, rozvoja cítení a uskutočnenia aktivity.


NEDEĽNÁ ÁSANOVÁ PRAX

Holubí sed (ardha kapotāsana) s dôrazom na stiahnutie, centrovanie v spodnom chrbte

Variácia pozície vrana s rozkročením (ṭiṭṭibhāsana) s dôrazom na zozbieranie v spodnom chrbte.

Polmesiac (āñjaneyāsana) vykonávaný z činnosti predstáv, nie z pohyblivosti, so zdôraznením nasledovných fáz pri vykonaní cviku:

  • fáza pozorovania tela v prvej forme cviku
  • tvorba predstáv k nasledujúcemu pohybu
  • fáza uskutočnenia predstavy do aktívneho vydvihnutia hrudníka a do záklonu

Pozícia váha (tulādandāsana) s dôrazom na dynamiku rozpínania

Ásana trojuholník v ľahu na chrbte (supta trikonāsana) zameraný na dynamiku oboch nôh, dych smeruje do stredu a plecia a oblasť hlavy zostávajú uvoľnené.

Stoj na hlave (śīrṣāasana) s dlhou niekoľkominútovou výdržou.

Stoj na pleciach (sarvāṅgāsana) s variáciou prestriedavania dynamiky vnášanej do nôh

Koleso (cakrāsana) s užším rozostupom medzi nohami a rukami, vysoké prevedenie, kde 3. centrum tvorí najvyšší bod ásany.

Pozícia holubica (kapotāsana) s umiestnením nôh do presnej línie, dôsledným centrovaním v spodnom chrbte a aktívnym formovaním hrudnej chrbtice do vyrastania nahor a do záklonu.

Pre ásanu motýľa (baddha koṇāsana) a široké rozkročenie (koṇāsana) je potrebné trpezlivé vykonávanie a dlhšie výdrže.

Pozícia páv (mayūrāsana) si vyžaduje dôslednú predstavu a následné okamžité uskutočnenie plynulého vydvihnutia oboch nôh nahor

Pre vydarené vykonanie je podstatná: predstava – rozhodnutie – nasadenie


“Podstatný je priaznivý rozvoj človeka.”

“Pre jogové kurzy sú podstatné aktívne učebné procesy.”


Počas školenia sme sa dozvedeli o možnostiach podpory ásanovej praxe prostredníctvom pomôcok od spoločnosti Flexity. Ďakujeme Tomášovi Sokolovi za inšpirujúcu prezentáciu.


Vďaka patrí tiež učiteľke jogy Silvii Wagnerovej, ktorá podujatie s citom a prehľadom moderovala, ako aj učiteľkám jogy Janke Blažíčkovej a Veronike Sorentiny, ktorých kresby a maľby ásan esteticky dotvárali atmosféru priestoru. Ďakujeme tiež za knižnú ponuku s inšpirujúcou literatúrou, ktorú pre podujatie sprostredkovala Miriam Bellušová z vydavateľstva AD-portál.



Srdečná vďaka patrí lektorom za odborné príspevky, organizačnému tímu a aktívnym prispievateľom počas prípravy a organizácie podujatia, ako aj všetkým zúčastneným za aktívnu interakciu počas celého školenia.

Prajeme všetkým vydarené pokroky a dobrú integráciu poznatkov do praxe.


Autorka článku: Simona Žiláková

Fotografie: Jozef Kluvanec

Yoga teachers have updated the policy on cookies. They use cookies to improve the functionality and performance of the website, as well as to manage marketing activities.