REPORTÁŽ ZO ŠKOLENIA PRE INŠTRUKTOROV JOGY S HEINZOM GRILLOM VO VALČIANSKEJ DOLINE NA TÉMU JOGA – VEDOMIE – IMUNITA
Miestom konania tohtoročného školenia pre inštruktorov jogy bola Valčianska dolina. Počas tretieho júlového víkendu sme v hoteli Impozant organizovali 3. školiaci ročník s Heinzom Grillom, medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti jogy, liečebnej praxe, pedagogiky, horolezectva, umenia a architektúry. V tomto roku sme sa venovali aktuálnej téme súvislosti vedomia, jogy a imunity.
PIATKOVÁ PREDNÁŠKA LEKÁRKY A UČITEĽKY JOGY MARTINY MRAVCOVEJ NA TÉMU IMUNITY
Hlbšie do témy imunity nás v piatkovom prednáškovom bloku uviedla lekárka a učiteľka jogy MUDr. Martina Mravcová.
Počas jej prednášky sme sa dozvedeli o hlavných úlohách imunitného systému, medzi ktoré patrí predovšetkým udržiavanie stáleho vnútorného prostredia a integrity organizmu.
Pre zachovanie zdravého vnútorného prostredia je potrebné, aby imunitný systém neustále zabezpečoval procesy monitorovania a rozlišovania škodlivého od neškodného, procesy dohľadu, obrannej reakcie, vytváranie imunitnej pamäte, komunikácie a spolupráce s ostatnými systémami organizmu.
Martinka nám predstavila dva základné druhy imunitných mechanizmov, medzi ktorými prebieha v organizme vzájomná spolupráca:
· prirodzený (vrodený) imunitný systém, ktorý nesie vždy rovnakú nešpecifickú imunitnú odpoveď a nedisponuje imunologickou pamäťou, zastupujú ho prevažne fagocytujúce bunky, mastocyty a NK-bunky a z humorálnej zložky komplementový systém a interferóny
· adaptívny (získaný) imunitný systém, podstatu ktorého tvorí tzv. antigén špecifická imunitná odpoveď, disponuje imunologickou pamäťou, jeho hlavnými bunkovými predstaviteľmi sú T- a B-lymfocyty a humorálnu zložku zabezpečujú protilátky a systém interleukínov.
Spojenie medzi nešpecifickou a špecifickou imunitou umožňujú tzv. antigén prezentujúce bunky, ktoré sa delia na:
· profesionálne antigén prezentujúce bunky – kontakt s pomocnými T-lymofcytmi, patria sem: dendritové bunky, monocyty, makrofágy, B-lymfocyty
· neprofesionálne antigén prezentujúce bunky – kontakt s cytotoxickými T-lymfocytmi v mieste infekcie
Antigén predstavuje cudzorodú látku, ktorá po vniknutí do organizmu vyvolá špecifickú imunitnú odpoveď. Antigénom môžu byť baktérie, vírusy, parazity, huby a rôzne vysokomolekulové organické látky ako napr. bielkoviny alebo polysacharidy. Determinantné miesto antigénu sa nazýva epitop.
Imunitné procesy sú zabezpečované viacerými zložkmi imunitného systému, ktorými sú:
- Lymfatické orgány:
· primárne – kostná dreň a týmus
· sekundárne – slezina, lymfatické uzliny, lymfatické cievy a slizničné lymfoidné tkanivo
- Imunitné bunky – biele krvinky – leukocyty – delíme na dve základné línie:
· leukocyty myeloidnej línie:
monocyty – makrofágy – fagocytóza
granulocyty – neutrofily, eozinofily, bazofily
dentrické bunky – antigén prezentujúce bunky
· leukocyty lymfoidnej línie:
T-lymfocyty – rozpoznanie antigénu, aktivácia B-lymfocytov, deštrukcia terčových buniek, imunosupresia, tvorba pamäťových buniek
B-lymfocyty – vytváranie protilátok – imunoglobulínov – obranných glykoproteínov s protilátkovou aktivitou – triedy IgG, IgM, IgA, IgD a IgE, viazanie antigénu a napomáhanie k jeho zneškodneniu, tvorba pamäťových buniek
·NK bunky – rozpoznanie a likvidácia nádorových a vírusom infikovaných buniek
- zložkou sú molekuly imunitného systému:
· tvoria súčasť bunkovej membrány – antigénne špecifické receptory na povrchu T- a B-buniek – TCR, BCR, HLA molekuly…
· tvoria súčasť humorálnej zložky – komlement, kostimulačné molekuly, protilátky, cytokíny, imunohormóny
Hlavný histokompatibilný komplex MHC je súbor povrchových glykoproteínov. Molekuly MHC majú kľúčovú úlohu pri rozpoznávaní vlastných a cudzorodých antigénov. Označujú sa ako ľudské leukocytárne antigény – human leukocyte antigen – HLA.
Jednotlivé procesy imunitného systému môžu prebiehať v náväznosti alebo súbežne a tvoria spoločne systém vzájomne prepojenej sieti lymfatických orgánov, tkanív, buniek a molekúl, ktoré sa vo svojej spolupráci a súhre podieľajú na zabezpečovaní stáleho vnútorného prostredia organizmu.
PIATKOVÁ PRAKTICKÁ ÁSANOVÁ ČASŤ S LEKTOROM MATEJOM ŠTEPITOM
SOBOTNÉ ŠKOLENIE S HLAVNÝM LEKTOROM HEINZOM GRILLOM
Dopoludňajšia časť sobotného workshopu patrila ásanovej praxi, v ktorej sme sa zamerali na aktívne zapojenie strednej oblasti chrbtice a súčasne sme rozvíjali jasnú tvorbu predstáv k ásanam, aktívne sme rozvíjali kvality 3. a 5. centra.
Odporučenie, aby vedomie viedlo telo je pre jogu i pre život mimoriadne podstatné, opisuje základnú disciplínu pre prax jogy, ako aj pre podporu a posilnenie imunitného systému.
Pre lepšie vedenie tela lektor odporučil v počiatočných fázach utvárania ásany najprv pozorovať jej prvú formu, následne vedome prevzať vedenie a na základe predstavy následne vniesť do formovania ásany cielené nasadenie.
V úvode sme praktizovali pozdrav slnku (sūrya namaskāra) a pozície stranová váha (pārśva tulādandāsana), stranový trojuholník (pārśva trikoṇāsana), polmesiac v stoji (candrāsana), predklon v stoji (uttānāsana), v ktorých sme kládli dôraz na intenzívne zapojenie strednej a hrudnej chrbtice.
Pri pozíciach stoja na hlave (śīrṣāsana) a škorpión (vṛścikāsana) lektor poukázal na to, že pri každom učebnom procese, učení sa nového cviku alebo jeho zdokonaľovaní súbežne posilňuje imunitný systém.
Pri stoji na pleciach (sarvāṅgāsana) a v pozícii pluhu (halāsana) sme nevstupovali do pozície príliš rýchlo, ani sme hneď v úvode pozície nezvyšovali nasadenie, aby nedošlo k preťaženiu krčnej chrbtice. Lektor odporúčal chvíľu pozorovať telo a postupne vedome prebrať jeho vedenie a zároveň cez aktivitu strednej a hrudnej chrbtice umožniť aj lepšiu stabilizáciu krčnej oblasti v pozíciach. Následnú pozíciu balansovania (saumukhyāsana) sme praktizovali s intenzívnym nasadením hrudnej chrbtice.
Krátku harmonickú zostavu sme zacvičili z pozícií stoj na pleciach (sarvāṅgāsana), pluh (halāsana) a polohy balansovania (saumukhyāsana).
Pre vydarený priebeh prevedenia cviku je nápomocná určitá schopnosť oslobodenia sa od tiaže tela. Praktizovali sme ju v pozíciach koleso (cakrāsana) a šikmá rovina (pūrvottanāsana). Lektor tu zdôraznil vedenie tela prostredníctvom myšlienky, jasnej predstavy, odhodlaného mentálneho nastavenia založeného na vzťahu k pozícii, živých pohyboch dychu s predstavou, že telo nie je až také ťažké, s následným zapojením aktívnej dynamiky chrbtice, ktorou cvičiaci vynesie telo nahor.
V polohe ryba (matsyāsana) a v polohe ryba s lotosom (padma-matsyāsana) sme sa venovali téme diferenciácie a diferencovanému nasadeniu vôle. Centrum tvorila oblasť hrudnej chrbtice, ku ktorej sme smerovali dynamiku z oboch strán tela.
V pozícii klieští (paścimottānāsana) sme sa zameriavali na dosiahnutie dĺžky a štíhlosti formy intenzívneho predklonu v sede.
V ásane polmesiac (āñjaneyāsana) sme sa zaoberali postupným rozvíjaním nasadenia sily a striedavej hre napnutia a uvoľnenia počas viacnásobného formovania pozície.
V pozícii kobylka (śalabhāsana) tvorí základ spätný pohyb z hrudnej chrbtice nahor.
Počas praktizovania pozície luk (dhanurāsana) sme trénovali schopnosť udržať nasmerovanie na cieľ až do konca, čo zároveň vytvára priaznivý pamäťový záznam pre budúcnosť.
V rotačnom sede (ardha matsyendrāsana) sme sa zamerali na vypracovanie precíznej formy rovnostranného trojuholníka na základe jasnej predstavy, vzpriamovania z krížovej kosti a zachovania plynulého toku dychu v oblasti čela.
Počas praktizovania ásany strom (vṛkṣāsana), stoj na prstoch nôh (eka pāda pādāṅguṣṭhāsana) a Ondrejov kríž (saṁdhisthāna) sme si zachovávali vedomie hrudného centra i okolitého priestoru.
V krátkych regeneračných fázach lektor uvádzal variácie gesta jogy (yoga-mudrā) prostredníctvom 45° predklonu alebo predklonu s rozpažením v lotose prípadne v sede na pätách pri aktívnom zapojení strednej a hrudnej chrbtice.
SOBOTNÁ POPOLUDŇAJŠIA ÁSANOVÁ PRAX
Pozícia ryba (matsyāsana) – demonštrácia fázy pokoja s pozorovaním a nasledujúcou fázou nasadenia, napnutia. Dochádza k členeniu a diferenciácii hrudnej chrbtice a ostatných častí tela. Keď vedomie lepšie prenikne do cieľovej oblasti, dôjde aj k lepšiemu nasadeniu.
Pozícia hlava koleno s jednou nohou (eka pāda paścimottānāsana) s trojminútovou výdržou v 45° predklone. Keď vedomie dlhšie vedie telo, nastáva posilnenie a oživenie životných síl, cvičiaci vystúpi zo zvyklostí a k doterajšiemu poznanému pristúpia nové skúsenosti.
Pozícia ťava (uṣṭrāsana) so zameraním na dobrú integráciu a dynamiku stredu. Stred je zachovaný vo vnímaní ako aktívny priestor.
Pozícia trojuholník (trikoṇāsana) a trojuholník s rotáciou (parivrtta trikoṇāsana) so zameraním na aktívne a dynamické rozpínanie strednej a hrudnej chrbtice do priestoru.
SOBOTNÝ POPOLUDŇAJŠÍ PREDNÁŠKOVÝ BLOK
V popoludňajšom sobotnom bloku ako aj v priebehu cvičenia sme sa venovali teoretickým východiskám a súvislostiam medzi prácou vedomia a tela ako aj súvislosti vedomia s ľudskou imunitou.
VEDOMIE a jeho súvislosť s IMUNITOU:
· s vedomím sú najviac prepojené centrá vedenia tela (5. a 6.)
· vedomie je rozvíjané pre rôzne fenomény vo svete, pre ideály a myšlienky
· vedomie dá sa zmerať mierou objektívneho vnímania
· organizujúca sila vedomia pôsobí voči telu
· vedomie musí byť neustále vzpriamované
· rozoznávať silné vedomie vs. pudy alebo tzv. jogový polospánok
· objektívne vedomie vs. subjektívne, emocionálne a asociatívne ponorenie
· jasné a bdelé vedomie vs. médiumita a channelling
· dobrá orientácia vedomia pôsobí priaznivo na vnútorné prostredie
· podstatný je produktívny rozvoj učenia, ktorý podporuje vznik nových synapsií a tiež funkciu lymfatického systému
· koncentrácia vedomia pôsobí až do imunitného systému
Existuje niekoľko základných elementov jogovej praxe. Je potrebné poznať ich zmysel a dobre rozumieť tomu, prečo je odporúčané ich praktizovať. Tieto prvky je vhodné uplatňovať spolu so zmyslom pre estetiku.
Joga, ktorá priaznivo podporuje rozvoj sa orientuje na nasledovné elementy:
VEDOMIE VEDIE TELO
· Cez aktivitu vedomia dochádza k pôsobeniu na fyzickú stránku.
· Telo nesmie určovať vedomie, ale vedomie musí telo viesť.
· K tomu je potrebné zadávať si určité nároky.
· Táto disciplína je prejavom súvislosti práce od jemnejšieho k hrubšiemu.
DIFERENCIÁCIA A DIFERENCOVANÉ NASADENIE VÔLE
· Základ tvorí schopnosť objektívneho vnímania a rozlišovania.
· Vedomie potrebuje určitú pohyblivosť a diferencujúcu silu.
· Imunitný systém potrebuje diferencovanosť bunkového systému. Opak spôsobuje bujnenie.
· Základ pre aktivitu vnímania, rozlišovania a diferencovania tvorí záujem, dlhšie pozorovanie a usporiadanie v porozumení, reči a konaní.
· Diferenciácia vedie k hĺbke a vzťahovej šírke.
· Podstatnou úlohou v súvislosti s imunitou je rozlišovanie toho, čo je pre človeka vlastné a čo cudzie.
· Dôležitou otázkou je: Čo slúži vývoju a čo vývoju škodí?
· Otázka rozvoja úzko súvisí s otázkou zdravia.
· Pri novom kroku môže dôjsť k malému ochoreniu, je potrebné rozlišovať odkiaľ prichádza a aký má dôvod a po prekonaní prvej zápalovej fázy si začať tvoriť nové predstavy a následne aktivitou dozvuky ochorenia prekonať.
SLOBODNÝ DYCH
· Zachovanie voľného toku dychu počas celého cvičenia.
· Pri stretávaní umožniť slobodnejšie dýchanie a vnímanie prostredníctvom laterálneho (bočného) pohybu.
· Dych sa stáva slobodnejší a rozširuje sa priestorové vnímanie.
CENTRUM A PERIFÉRIA
· V ásane je možné vnímať určité centrum a perifériu.
· Centrum tvorí oblasť, ktorá je aktívne začlenená do cviku.
· Perifériu tvoria spolupôsobiace okrajové časti tela.
· V oblasti centra je výrazné nasadenie, v oblasti periférie skôr uvoľnenie.
PREDSTAVA A CÍTENIE
· Myšlienka – predstava – cítenie – uskutočnenie
· Cvik nie je vykonávaný z pohyblivosti ani náhlej vôľovej aktivity, ale z činnosti predstáv.
· Z predstáv následne vzniká cítenie.
· Dobre rozvinuté cítenie má priaznivý vplyv na všetky systémy organizmu.
· Je podstatné rozvinúť cit pre jednotlivé ásany.
· Keď je cítenie pri cvičení prítomné, pôsobí budujúco.
· Predpokladom je, že dobre rozvinuté cítenie pôsobí nielen oživujúco, ale má priaznivý vplyv aj na imunitnú kompetenciu.
POZOROVANIE, NIE NASLEDOVANIE TELA
· Nenasadzovať silu hneď na začiatku formovania ásany.
· Učiť sa v prvej fáze telo objektívne pozorovať.
· Vedomie následne preberie vedenie tela.
UVEDOMOVANIE SI HRUDNEJ CHRBTICE
· v ásanach spojených s 3., 4. a 5. centrom
· dobré vnímanie a zapojenie hrudnej chrbtice
FORMOVANIE HRUDNEJ CHRBTICE
· pozícia ryba – pohyb z hrudnej chrbtice do oboch smerov
· pozícia polmesiac – podvihnutie hrudnej chrbtice pri záklone
· pozícia stoj na pleciach – dynamika aj z bočných strán hrudnej chrbtice
· Keď je hrudná oblasť dobre živá, dokáže nahradiť funkciu žľazy týmus.
INTENZÍVNE VYRASTANIE/ROZPÍNANIE CHRBTICE
· dynamika z tretieho centra
· vhodné je striedanie nasadenia s uvoľnením
· aktívne vykĺzavanie zo stredu cez hrudnú chrbticu do priestoru
PREDĹŽENIE A ZOŠTÍHLENIE
· predklonové variácie /kliešte/ zamerané na dĺžku a štíhlu formu
PREKRAČOVANIE HRANÍC
· Pri disciplíne prekračovania hraníc dochádza k lepšej kondícii vedomia a k zlepšeniu fyzickej kondície.
· Je vhodné sa školiť v dlhšom zotrvávaní pri objektívnom pozorovaní. Táto organizujúca sila vedomia následne pôsobí voči telu. Je možné praktizovať výdrž pri udržiavaní vzpriamenia chrbtice.
· Dochádza k vystúpeniu zo zvyklostí a sprístupní sa nová skúsenosť, ktorá pristúpi k doterajšiemu.
· Súčasťou je presvetlenie vedomia a imunitného systému.
· Nastáva posilnenie imunitného systému (zvýšenie aktivity T-lymfocytov), očista organizmu a podpora životných síl.
· Skonštatované bolo, že súčasná doba imunitu výrazne oslabuje. Nie je však potrebné sa nadmerne chrániť, avšak dokázať sa s prichádzajúcimi prvkami vedome konfrontovať.
· Imunitný systém ľahšie zasahuje, keď je v životnom prúde. To, čo je aktivitou oživené, tam ľahšie prebiehajú procesy odbúravania a budovania, pričom nevzniká tak ľahko tumorové dianie a patológie. Všetky telesné časti majú byť dobre prepracované, prestúpené svetlom a oživené aktivitou.
· Naopak, keď niečo tuhne, uzaviera sa alebo sťahuje, je to menej dostupné obranyschopnosti.
· Preto je pri ochorení, po odznení zápalovej reakcie potrebné silné uchopenie imunitného systému, aktivácia vedomia prostredníctvom práce predstáv, rozvoja cítení a uskutočnenie aktivity.
NEDEĽNÁ ÁSANOVÁ PRAX
Holubí sed (ardha kapotāsana) s dôrazom na stiahnutie, centrovanie v spodnom chrbte
Variácia pozície vrana s rozkročením (ṭiṭṭibhāsana) s dôrazom na zozbieranie v spodnom chrbte.
Polmesiac (āñjaneyāsana) vykonávaný z činnosti predstáv, nie z pohyblivosti, so zdôraznením nasledovných fáz pri vykonaní cviku:
- fáza pozorovania tela v prvej forme cviku
- tvorba predstáv k nasledujúcemu pohybu
- fáza uskutočnenia predstavy do aktívneho vydvihnutia hrudníka a do záklonu
Pozícia váha (tulādandāsana) s dôrazom na dynamiku rozpínania
Ásana trojuholník v ľahu na chrbte (supta trikonāsana) zameraný na dynamiku oboch nôh, dych smeruje do stredu a plecia a oblasť hlavy zostávajú uvoľnené.
Stoj na hlave (śīrṣāsana) s dlhou niekoľkominútovou výdržou.
Stoj na pleciach (sarvāṅgāsana) s variáciou prestriedavania dynamiky vnášanej do nôh
Koleso (cakrāsana) s užším rozostupom medzi nohami a rukami, vysoké prevedenie, kde 3. centrum tvorí najvyšší bod ásany.
Pozícia holubica (kapotāsana) s umiestnením nôh do presnej línie, dôsledným centrovaním v spodnom chrbte a aktívnym formovaním hrudnej chrbtice do vyrastania nahor a do záklonu.
Pre ásanu motýľa (baddha koṇāsana) a široké rozkročenie (koṇāsana) je potrebné trpezlivé vykonávanie a dlhšie výdrže.
Pozícia páv (mayūrāsana) si vyžaduje dôslednú predstavu a následné okamžité uskutočnenie plynulého vydvihnutia oboch nôh nahor
Pre vydarené vykonanie je podstatná: predstava – rozhodnutie – nasadenie
“Podstatný je priaznivý rozvoj človeka.”
“Pre jogové kurzy sú podstatné aktívne učebné procesy.”
Počas školenia sme sa dozvedeli o možnostiach podpory ásanovej praxe prostredníctvom pomôcok od spoločnosti Flexity. Ďakujeme Tomášovi Sokolovi za inšpirujúcu prezentáciu.
Vďaka patrí tiež učiteľke jogy Silvii Wagnerovej, ktorá podujatie s citom a prehľadom moderovala, ako aj učiteľkám jogy Janke Blažíčkovej a Veronike Sorentiny, ktorých kresby a maľby ásan esteticky dotvárali atmosféru priestoru. Ďakujeme tiež za knižnú ponuku s inšpirujúcou literatúrou, ktorú pre podujatie sprostredkovala Miriam Bellušová z vydavateľstva AD-portál.
Srdečná vďaka patrí lektorom za odborné príspevky, organizačnému tímu a aktívnym prispievateľom počas prípravy a organizácie podujatia, ako aj všetkým zúčastneným za aktívnu interakciu počas celého školenia.
Prajeme všetkým vydarené pokroky a dobrú integráciu poznatkov do praxe.
Autorka článku: Simona Žiláková
Fotografie: Jozef Kluvanec