Život a dielo Šrí Aurobinda a Matky
K významným osobnostiam, ktoré prispeli k rozvoju jogy patria indický filozof a mystik Šrí Aurobindo Ghóš (1872 – 1950) a jeho duchovná spolupracovníčka, spisovateľka a umelkyňa Mirra Alfassa (1878 – 1973), známa ako Matka.
Po rokoch štúdií na prestížnych anglických školách sa mladý Aurobindo rozhodne nenastúpiť na otcom želanú cestu úradníka Indickej civilnej služby a po niekoľkoročnej práci v oblasti diplomacie, školstva, žurnalistiky a neskoršej politicko-revolucionárskej aktivite v Indii sa postupne, prostredníctvom viacerých duchovných zážitkov, dôsledného štúdia upanišád, védanty, diel Rámakrišnu a Vivékánandu, začína orientovať na duchovnú cestu. Od roku 1905 praktizuje jogu, ktorá sa neskôr stala ústredným dielom jeho života. V roku 1910 odchádza z politiky do Pudučéri, kde sa okolo neho vytvorí neformálny okruh žiakov.
Mirra Alfassa, medzi žiakmi známa ako “Matka”, sa narodila v Paríži, študovala umenie na známej škole Académie Julian a bola talentovanou maliarkou, klaviristkou a spisovateľkou. V roku 1920 sa natrvalo usadzuje v Pudučéri a ako Aurobindova duchovná spolupracovníčka spolu zakladá a riadi ášram a organizuje aktivity podporujúce duchovný rast adeptov rozvíjajúcej sa spirituálnej praxe. Spolupráca Aurobindu a Matky priniesla vytvorenie nového systému duchovnej praxe, ktorá je známa ako integrálna alebo supramentálna joga. Predstavuje syntézu základných ciest jogy a vysoko individualizovaný spôsob psychologickej disciplíny.
Šrí Aurobindov ášram v Pudučéri a duchovné centrum v Auroville
Zaujímavosťou je, že ášram sa nenachádza v ústraní, ale priamo v centre mesta, nemá žiadneho predstaveného a každý člen kráča cestou individuálneho rozvoja prostredníctvom vlastnej intuície. Neďaleko v Auroville sa nachádza duchovné centrum Matrimandir so špeciálnou meditačnou budovou v guľovitom tvare zlatistej farby, symbolizujúcou prebúdzajúce sa nové vedomie. Meditačné centrum v Auroville slúži ako medzistanica pre tých, ktorých oslovuje duchovný ideál a chcú sa zoznámiť s duchovnou cestou, zatiaľčo členovia ášramu už určité podmienky duchovnej cesty spĺňajú. Súčasťou ášramu je škola, ktorá má charakter vzdelávacej inštitúcie založenej na systéme slobodného rozvoja. Ášram sa zaoberá predovšetkým duchovným zdokonaľovaním, pričom Auroville sa zameriava viac na hľadanie nových foriem organizácie spoločenského života, ekologicky prospešných metód hospodárenia s pôdou, vodou a prírodnými zdrojmi, rozvoj alternatívnych medicínskych foriem.
Syntéza v integrálnej joge
Integrálna joga sa opiera o syntézu systémov hlavných škôl jogy. Každá zo základných ciest jogy pokrýva jednu časť mnohotvárnej ľudskej povahy a snaží sa ju doviesť k maximálnej dokonalosti. Ich vhodnou kombináciou je možné dospieť k integrálnej, teda celostnej a všestrannej joge. Nanešťastie sú však prístupy škôl natoľko divergentné, ich formy a metódy tak úzko špecializované a podrobne zafixované a tým, že boli voči sebe tak dlho nevraživo až nepriateľsky naladené, vôbec nie je jasné, ako by ich správna a harmonická syntéza mala vyzerať.
Syntéza, o ktorú sa integrálna joga usiluje, nevzniká chaotickým kombinovaním, ani postupným cvičením jednotlivých systémov. Dospieva sa k nej prostredníctvom zdieľania podstatných princípov, ktoré adept dokáže pojať a vhodne zladiť ich špecifické postupy. Rovnako je potrebné sa oprieť o spoločný zdroj centrálnej dynamickej energie, ktorý skryto účinkuje na pozadí všetkých týchto divergentných metód, čím je možné ich prirodzene selektovať a účinne kombinovať.
Podstatným aspektom praxe integrálnej jogy je, že na rozdiel od väčšiny škôl sa neusiluje o únik zo sveta, ale o prepojenie života s duchovným svetom sprevádzané určitou formou premeny.
„Premieňaj svoju oddelenú individualitu na osobnosť sveta; aby sa celá stala božskou.
Toto je Tvoj cieľ.“
Sri Aurobindo (1916-17)
“Rozširuj svoje vedomie k dimenzii Zeme a budeš mať priestor pre všetko.”
Mirra Alfassa
Základné princípy integrálnej jogy
Základ praxe integrálnej jogy predstavuje “nesebecká služba neosobnému ideálu”. Východiskom je duchovné volanie, tušenie vyššej reality a preniknutie do tejto reality tvoriacej zmysel života. Medzi prvé kroky patrí uvedomenie si iluzórnosti ega, bežne akceptovaného seba obrazu ako nezávislej a od ostatných izolovanej bytosti. Samotnú podstatu jogy predstavuje duchovný prerod – smerom od bežného, hmotne a zmyslovo zameraného života k prielomu do vyššieho, duchovného vedomia a hlbšieho, opravdivejšieho bytia.
1. podstatný element v praxi predstavuje otvorenie sa ušľachtilým duchovným energiám a prianie stať sa ich nástrojom, ktoré je možné porovnať s určitou formou karma jogy, teda nesebeckej služby duchovnému ideálu a tiež formy bhakti jogy ako aktívnej lásky a oddanosti osobnému Bohu. Bezvýhradné otvorenie sa vyššiemu vedomiu, koordinované sústredenie všetkých síl a schopností na zvrchované Jedno, ktoré je zároveň Všetkým, predstavuje vyšší typ koncentrácie, bez ktorého integrálna joga nedokáže splniť svoje poslanie. Pravým cieľom je totiž vedomie ukotvené v Jednote a činné v Mnohosti.
2. dôležitý prvok integrálnej jogy tvorí vytrvalé odmietanie nízkych, negatívnych a egoistických impulzov a energií, medzi ktoré patrí pýcha, nadradenosť, agresívnosť, nenávisť alebo žiarlivosť. Zvlášť dôležité je odhaliť ich, keď prichádzajú pod pláštikom duchovného ideálu. A to všetko, samozrejme, pod hlavičkou vznešeného boja za presadenie toho „najsprávnejšieho“ riešenia, názoru či prístupu.
3. fundamentálnym prvkom integrálnej jogy je odovzdanie sa do rúk “vyššej Reality”, ktorú predstavuje neosobná vyššia Sila, Láska a Poznanie alebo osobná forma Božského. Táto odovzdanosť nepredstavuje pasívnu formu rezignácie, avšak naopak aktívnu spoluprácu. Zo začiatku môže byť nápomocné pevné odhodlanie a vôľa, ako aj intelektuálna a citová výbava, ktoré reprezentujú tzv. slnečnú stránku ega. Pravá duchovnosť už však predstavuje prelomenie bariéry ega, jeho štruktúry a následné opustenie alebo nahradenie novou, vyššou duchovnou štruktúrou.
Ciele integrálnej jogy
Púha idea, ba ani intenzívny intelektuálny záujem samy o sebe nestačia, ak sa do veci naplno nevloží aj srdce a vôľa: pre srdce to musí byť jediná vec, na ktorej záleží; pre vôľu to jediné, o čo sa oplatí usilovať. Transcendentná Múdrosť tvaruje myšlienky, neodolateľná Láska a všeobjímavé Blaho city a emócie, vyššia Moc zase vôľu a činy. O pravde Ducha nestačí premýšľať, treba ju žiť – a žiť ju možno len intenzívnym sústredením všetkých zložiek ľudskej bytosti.
Bežný človek strávi vonkajšími aktivitami aj tri štvrtiny svojho života. Iba svätci, mudrci, filozofi, básnici či umelci žijú viac vo svojom vnútri. Títo naozaj, prinajmenšom na hlbších a intímnejších rovinách, formujú svoj život viacej myšlienkami a citmi než vonkajšími činmi. Dokonalý život však nemožno vystavať iba na jednej dimenzii, vnútornej alebo vonkajšej; človek potrebuje obe. Iba keď sa obe naplno rozvinú, harmonicky skĺbia a transformujú na čosi vyššie, čo ich presahuje, môže vzniknúť nová kvalita. Joga činov, zjednotenie človeka s Božským skrze jeho vôľu a vonkajšie aktivity – a nie iba cez poznanie a city – je potom nevyhnutnou, nesmierne dôležitou súčasťou integrálnej jogy. Konverzia myslenia a cítenia bez zodpovedajúcej konverzie ducha a aktuálneho priebehu vonkajších aktivít by bola len polovičatým triumfom.
Integrálnosť, o ktorú sa tu adept usiluje, by nebola úplná, ba ani dosiahnuteľná, keby sa obmedzovala iba na jednotlivca. Keďže duchovná dokonalosť vyžaduje schopnosť vnímať božské bytie, život a lásku nielen v nás samých, ale aj v ľuďoch okolo nás, prenos našich duchovných výdobytkov na iných bude jej prirodzeným dôsledkom a zároveň jej najlepším možným využitím. A rovnako prirodzené by bolo aj trvalé úsilie o rozšírenie tejto duchovnej dokonalosti na celé ľudstvo.
Cieľom dlhodobej ľudskej evolúcie je vytvoriť z človeka bytosť plne bdelú, ako individuálne, tak aj univerzálne, čo predstavuje plne vedomého človeka, slobodného od dlhovekých pút názorov, vášní a pocitov, človeka, ktorý majstrovsky zvláda udalosti vo svojom živote i vo svete navôkol.
Editorka článku: Simona Žiláková, učiteľka jogy
Zdroje:
Sri Aurobindo: On Meditation and Discipline
Sri Aurobindo: Lights on Yoga
www.aurobindo.sk
www.sriaurobindoashram.org
www.auroville.org