Samostatné myslenie a konanie podporuje zdravie človeka
Tento rok sa stala témou číslo jeden starostlivosť o zdravie človeka. Do istej miery právom, lebo naše telesné, ale aj duševné a duchovné zdravie sú vystavené veľkým skúškam. Určité ohrozenie predstavuje samotný neustále skloňovaný koronavírus, ale aj mnohé iné, často závažnejšie vírusové, bakteriálne, nádorové a ďalšie ochorenia, ktorým čelíme. Za podstatne väčšie ohrozenie zdravia pokladám ako psychológ a človek študujúci celostné súvislosti zdravia a choroby obrovský a dlhodobý strach, neustále šírený médiami a politikmi a tvrdé karanténne opatrenia, obmedzujúce prirodzený medziľudský kontakt, slobodu sebaurčenia a slobodné dýchanie vo všetkých zmysloch tohto slovného spojenia.
Starostlivosť o zdravie potrebuje celostný prístup
Pri štúdiu psychológie nás učili, že zdravie je výsledkom harmónie telesných, duševných, spirituálnych a spoločenských podmienok ľudského bytia. Toto poznanie je presne tým, čo nám v dnešnej situácii najviac chýba. Múdrosť vnímať, že človek je celostná bytosť a že na jeho zdravie a chorobu zďaleka nemá vplyv len to, či príde do kontaktu s nejakým novým druhom vírusu, ale mnoho ďalších, často dôležitejších faktorov. A odvaha podľa tohto vedomia aj konať. Keby sme nezabudli na všetky jemnejšie súčasti človeka a nezredukovali ho v našom myslení len na fyzické telo, nikdy by nás nenapadlo starať sa o zdravie tak, že človeku vezmeme slobodu, dôstojnosť, kontakt s blízkymi, možnosť pracovať a neustále mu odporúčame, aby sedel doma pred televízorom či za počítačom a prijímal a zdieľal správy plné strachu.
Aké sú možnosti jogy v tejto ťažkej situácii? Čo môže robiť človek, venujúci sa tejto peknej disciplíne pre podporu svojho zdravia? A ako môže učiteľ/ka alebo inštruktor/ka jogy podporiť zdravie svojich účastníkov?
Možnosti jogy
Joga je určite jednou z disciplín, ktoré dnes môžu vrátiť celostné nazeranie na človeka a jeho zdravie “späť do hry”. V joge poznáme pojem čakra, ktorý je dnes trošku sprofanovaný. Vo svojej pravej podstate obsahuje hlbokú múdrosť o tom, že jednotlivé zložky(1) človeka spolu súvisia. Každá čakra súvisí s istou časťou tela, so zdravou funkciou niektorých orgánov či žliaz. Okrem toho je však spojená aj s určitými duševno-duchovnými kvalitami, či jednoduchšie povedané psychickými vlastnosťami ako napr. empatia, odvaha, koncentrácia, bdelá pozornosť a podobne. Tieto môže človek aktívne rozvíjať napríklad aj v jogovej praxi a tým sa starať o zdravie príslušných orgánov a systémov v tele.
Činnosť imunitného systému a štítnej žľazy spája učiteľ jogy Heinz Grill s piatou čakrou, nazývanou višudha(2). Podpora imunity, obranyschopnosti organizmu predstavuje spôsob, ako sa starať o telesné zdravie seba aj svojich blízkych a pritom nepotláčať duševnú, sociálnu ani spirituálnu stránku človeka. Preto pokladám za podstatné venovať dnes imunite človeka a teda aj kvalitám 5. čakry zvýšenú pozornosť.
Telo ako obraz
Trochu zjednodušene ale predsa pravdivo môžeme povedať, že koncept čakier vychádza z poznania, že fungovanie ľudského organizmu na hmotnej úrovni je akýmsi obrazom, metaforou jeho duševno-duchovného fungovania. Keď sa naučíme chápať ľudské telo ako obraz, výsledok určitého vyššieho procesu, dobre pochopíme aj tieto súvislosti.
Ako funguje imunitný systém?
Jednoducho povedané je úlohou imunitného systému rozpoznať, ktoré látky prichádzajúce zvonku sú pre človeka užitočné a prijateľné a ktoré naopak nebezpečné(3). Následne sa s nebezpečnými či škodlivými látkami konfrontovať a neumožniť im dostať sa do jadra organizmu. Ochraňuje tak integritu a celistvosť organizmu a bráni jeho obsadeniu cudzorodými prvkami. Je neustále aktívny a neustále vníma, rozlišuje a konfrontuje sa s vplyvmi, prichádzajúcimi do organizmu z okolia. Dokonca môžeme povedať, že sila imunity človeka sa zvyšuje primeranou konfrontáciou s rôznymi cudzorodými prvkami ako vírusy, baktérie a podobne. Je známe, že napríklad deti vyrastajúce v príliš sterilnom prostredí si zväčša nevytvoria dostatočne silný imunitný systém a sú potom náchylnejšie na choroby.
Paralely s duševno-duchovným pôsobením človeka
Tento obraz sa dá veľmi pekne preniesť aj do oblasti duševno-duchovného a spoločenského života človeka. Môžeme povedať, že aby človek podporil činnosť svojho imunitného systému, potrebuje sa naučiť aj na jemnejších úrovniach svojho bytia pozorne a bdelo vnímať, aké vplyvy k nemu prichádzajú z okolia. Ďalej tiež rozlišovať, ktoré vplyvy sú pre neho bezpečné a prijateľné, a ktoré by mu mohli uškodiť a treba sa s nimi konfrontovať a vylúčiť ich. Teda aj na duševno-duchovnej úrovni je potrebné, chrániť si svoju integritu a celistvosť a nepustiť k svojmu jadru vplyvy či sily, ktoré by ho mohli oslabiť. Podobne aj naopak, rešpektovať jadro, integritu a slobodu druhých ľudí a vstupovať s nimi do kontaktu tak, aby sme ich neobmedzili, ale ponechali im najväčšiu možnú mieru slobody.
Aké duševno-duchovné vplyvy narúšajú integritu človeka?
Za cudzorodé sily škodiace vnútornej celistvosti človeka môžeme označiť najmä zvonku prebraté emócie, urážky, ďalej manipulácie a klamstvá, ktoré niekto vedome či nevedome šíri. Keď sa niekto napríklad bojí tak veľmi, že tento svoj strach prenáša aj na druhých, infiltruje ich touto škodlivou emóciou. Dlhodobé vystavenie strachu predráždi činnosť sympatiku a tým prostredníctvom vyčerpania priamo oslabuje obranyschopnosť organizmu. Kto trochu pozoruje život, všimol si, že ochorieme spravidla nie vtedy, keď sme vystavený zlým vírusom či baktériám ale skôr vtedy, keď sme z niečoho vyčerpaní, rozladení, alebo dokonca v slepej uličke. Choroba je aj určitým impulzom, ktorý prináša určitý odkaz z hľadiska ďalšieho vývoja človeka. Asi ako posolstvo: “Takto to ďalej nejde, niečo treba zmeniť!”.
Pri klamstvách a manipuláciách je súvislosť trochu zložitejšia(4). Ľudský duch má vždy vzťah ku pravde, preto ho každé nerozpoznané klamstvo dokáže oslabiť. Najväčšie klamstvo našej doby je redukovanie človeka na čisto materialistickú bytosť, ktorej jediným zmyslom života je konzumné užívanie si čo najsilnejších pôžitkov. Týmto agresívnym presvedčením popierame akýkoľvek vyšší zmysel ľudského bytia, o ktorom napr. V. Frankl[5] v extrémnych podmienkach koncentračného tábora dokázal, že podporuje nielen duševnú stabilitu a zdravie človeka, ale dokonca aj jeho imunitu a prežitie.
Urážky a ponižovanie, ktoré človek preberie, zasa narúšajú jeho zdravé sebavedomie a česť, ktoré tiež súvisia s ľudským duchovným jadrom, ktoré v joge nazývame pojmom ja. Preto boli rytieri v minulosti schopní riskovať život pre obranu svojej cti. Najvážnejší útok na jadro človeka je potláčanie či spochybňovanie toho, že človek má ducha a teda je duchovnou bytosťou. Duch sa prejavuje cez atribúty tvorenia, pravdy, lásky a slobody. Každý človek musí mať právo na tieto kvality bytia a mal by sa tiež usilovať ich v maximálnej miere podporovať aj pre svojich blížnych.
Ako sa dá proti týmto pôsobeniam brániť?
Najlepšou obranou pred duševno-duchovnými útokmi s ničivými následkami aj na telesné zdravie, ktorým je dnes človek silno vystavený, je práve rozvoj kvalít 5. čakry(6). Sú to konkrétne:
- bdelé, jasné vedomie, otvorené navonok
- schopnosť rozlišovania (medzi objektom a subjektom, dobrom a zlom, svetlom a tmou,…) v sánskrte nazývaná vivéka
- samostatné logické myslenie, poznávanie skutočnosti a samostatná tvorba úsudku
- odvaha a sila nadradiť pravdu nad vlastné sebecké záujmy aj pocity bezpečia
- schopnosť samostatne kriticky posúdiť a premyslieť spoločensky akceptované pravdy a normy
- konanie na základe svojho vlastného najlepšieho vedomia a svedomia
- rozpoznanie podvedomých vzorcov, ktoré vedú moje konanie a ich postupné nahradenie vedomými zvykmi, ktoré si človek vypestuje v rámci sebavýchovy na základe slobodne a vedome zvoleného ideálu
- venovanie sa slobodnej spiritualite nie ako viere, ale ako študijnej disciplíne spojenej s rozvojom univerzálnych ctností charakteru a ľudskej zrelosti prameniacej z celostného poznania človeka aj sveta
Ako podporiť tieto kvality v jogovej praxi?
Jogová prax poskytuje výborné možnosti podpory týchto schopností. Každý človek venujúci sa joge môže pre podporu svojho imunitného systému dbať na:
- ochota prevziať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk
- Bdelé, jasné, triezve vedomie otvorené navonok – cvičiť s otvorenými očami, neupadať do snenia ani príliš telesných pocitov, ale udržiavať si v cvikoch myšlienkový prehľad vedomia
- Slobodný, voľný dych, nezávislý od tela aj emócií
- Diferencovane vnímať jednotlivé časti tela a pracovať na každom cviku svedomito tak, ako sochár pracuje na soche – každej časti tela vedome priniesť zodpovedajúcu kvalitu
- Dodržiavať základné rozlišovanie typické pre mnoho jogových ásan, a to dbať na to, aby spodok tela (nohy a kríže) boli pevné a stabilné, stred tela (driek a hrudná chrbtica) boli aktívne a dynamické a vrch tela (plecia, šija, hlava) ostali voľné a umožňovali cvičiacemu pokojne a jasne vnímať vlastné telo aj okolie. V niektorých pozíciách sú tieto kvality rozmiestnené aj inak, ale vždy sa dá povedať, že s telom je potrebné zaobchádzať diferencovane, nie ako s jedným kusom napätia či uvoľnenia.
- Sústrediť sa počas cvičenia vždy na nejakú konkrétnu časť tela, prípadne na konkrétnu predstavu cviku resp. kvalitu, ktorú chce cvičiaci do cviku vložiť, ako napr. ľahkosť, dynamika, otvorenosť a podobne
- Vedomie vždy vedie pohyb na základe jasnej predstavy, nevykonávať nekoordinované a príliš spontánne pohyby
- Pri cvičebnej praxi pozorne vnímať vonkajšiu predlohu cviku – buď svojho učiteľa, ak som na jeho hodine, alebo doma fotografiu v knihe či videoukážku cviku. Práve schopnosť čo najpresnejšie vnímať vonkajší objekt je ústredná pre kvality 5. centra a bohužiaľ je na dnešnej jogovej scéne často zanedbávaná a nahrádzaná pohrúžením sa hlboko do vnútrotelesných pocitov, ktoré robí človeka naopak veľmi zraniteľným voči vonkajším vplyvom.
- Vykonávať aj koncentračné cvičenia, pri ktorých cvičiaci pozoruje nejaký vonkajší objekt: rastlinu, umelecké dielo, fotografiu nejakej peknej ásany, alebo aj myšlienku obsahujúcu vyššiu múdrosť. Pri koncentračných cvikoch nesmie cvičiaci nikdy upadať do svojich emócií a telesných pocitov, ale ostať čo najbdelejší a pozornosť neustále disciplinovane udržiavať pri vonkajšom objekte, na ktorý zameral svoju pozornosť. Nie tupo naň zízať, ale so živým záujmom sledovať jednotlivé detaily rastliny či ásany a napokon aj celkové pôsobenie, ktoré prebúdza vonkajší objekt v našej duši.
- Brať jogu ako celostnú disciplínu, rozvíjajúcu nielen telo, ale aj duševné a duchovné sily človeka, resp sily vedomia: myslenie, cítenie a vôľu. Okrem cvičebnej praxe aj študovať seriózne spirituálne pramene, či už z oblasti jogy alebo od iných autorov.
- Nevyhýbať sa ani pokročilým pozíciám, ktoré prinášajú intenzívne výzvy pre myšlienkový prehľad, vnímanie aj vôľu človeka a tak posilňujú jeho vnútro.
Učiteľ/ka jogy môže okrem toho na svojich hodinách dbať na to, aby:
- vytváral/a živú atmosféru vzájomného vnímania sa medzi učiteľom a žiakmi a aj medzi žiakmi navzájom a neumožnil/a účastníkom uzatvárať sa do svojho pocitového či telesného vnútra
- viesť žiakov k živému pozorovaniu vlastného prevedenia cvikov
- viesť so žiakmi dialóg o rôznych témach v joge ako napr. dych, starostlivosť o zdravie, duševný život a podobne, aby podporoval/a aj rozvoj poznania účastníkov, nielen ich pohyblivosť
- dávať dobré slovné aj dotykové korektúry, ktoré napomôžu cvičiacim vypracovať pozíciu precíznejšie a presnejšie
- sám/a si veľmi jasne a vedome stanoviť svoje ciele pre hodiny jogy, spôsob komunikácie s účastníkmi a atmosféru, ktorú chce vytvárať
Prostredníctvom týchto praktických podnetov môže študent aj učiteľ jogy rozvíjať silu, živosť a vnímavosť vedomia u seba a učiteľ aj u svojich študentov či záujemcov. Sila vedomia podporuje obranyschopnosť organizmu a zároveň aj výrazne stabilizuje duševné zdravie človeka, ktoré je dnes vystavené rovnakým tlakom, ako to telesné.
(1) Zložkami myslím telo, dušu, ducha a tiež životnú energiu, v joge nazývanú prána, ktorá úzko súvisí so zdravím.
(2) Viac o tejto súvislosti nájde čitateľ v knihe H. Grilla: Duševná dimenzia jogy aj v autorových aktuálnych článkoch reagujúcich na súčasnú situáciu na jeho stránke: heinz-grill.de/sk.
(3) Podrobnejšie vysvetlenie činnosti imunitného systému aj jeho duševno-duchovných súvislostí nájde čitateľ vo videu na našej youtube stránke Joga Premena, ktoré sme natočili spolu s kolegyňou Paulou Dobiašovou : https://www.youtube.com/watch?v=ij07SgisTuE&t=2s
(4) Detailnejší popis týchto súvislostí nájde čitateľ napr. v týchto článkoch H. Grilla: Imunitný systém alebo aj v myšlienkach R. Steinera zverejnených napr. tu: antropozofia.sk
(5) V. Frankl: Teorie a terapie neuróz. aj všetky ostatné diela.
(6) Podrobnejšie popísané aj s príslušnými cvikmi ich čitateľ nájde v knihe H. Grilla: Duševná dimenzia jogy, v kapitolách venovaných višudha čakre.
Pripravujeme aj seminár na tému “Možnosti jogy pre posilnenie imunity”, ktorý sa bude konať 4. 12. 2020 v MC Hojdana v Bratislave.
Viac info o seminári nájdete tu: Možnosti jogy pre podporu imunity.
Matej Štepita, 7. 9. 2020