Možnosti pre rozvoj vedomia človeka súčasnej doby

Jedným z našich cieľov je predstavovať Vám zaujímavé osobnosti, ktoré svojím dielom prispeli k rozvoju jogy, ako aj k celkovému rozvoju človeka a ľudstva. V tomto cykle o významných osobnostiach Vám priblížime dielo inšpirujúceho filozofa Rudolfa Steinera, podnety ktorého je možné v súčasnosti prakticky integrovať aj do praxe jogy.

Pre zdravý rozvoj človeka je podstatným východiskom orientácia k ideálom a zmysluplným perspektívam budúcnosti. Aj napriek prekážkam, ktoré vyvstávajú v krízových obdobiach je dôležitým prvkom pre priaznivý rozvoj zaoberanie sa víziou budúcnosti prostredníctvom práce vedomia. Ak by sa človek vzdal myslenia, nielenže by oslabil vlastnú individuálnu silu, ale zamedzil by rozvinutiu schopnosti úsudku, ktorý by prostredníctvom školenia vedomia mohol dospieť k väčšej objektivite a pravdivosti.

Rozvoj individuálnej tvorivej sily človeka spočíva v postupnom poznávaní súvislostí a zákonitostí života, ktoré je možné rozvíjať na základe bdelého pozorovania, logického myslenia, pravdivého vnímania, ako aj odhodlaného, rozvážneho konania v smerovaní k zmysluplnému ideálu. Človek by ideálne mohol rozvinúť schopnosť spájať myslenie a vôľu prostredníctvom citu pre pravdu. K rozvoju týchto schopností smeruje dielo Rudolfa Steinera, ktoré Vám predstavujem v článku spolu so súvislosťou s jeho podnetom k vývoju jogy.

Život a dielo Rudolfa Steinera

Rudolf Steiner

Rudolf Steiner sa narodil v roku 1861 v Kraljevci. Už v školskom veku miloval geometriu a jej obsahy, v ktorých vnímal súvislosť s duchovným svetom. Vo Viedni absolvoval štúdium matematiky a prírodných vied, navštevoval tiež filozofické prednášky a získal doktorát z filozofie. Bol povolaný do Goetheho archívu vo Weimare, kde spolupracoval na veľkom vydaní Goetheho diela. Okrem vedeckej činnosti aktívne publikoval a prednášal, pôsobil v Teosofickej a neskôr v Antroposofickej spoločnosti. Jeho myšlienky dodnes inšpirujú ľudí k rozvojovým krokom v rôznych oblastiach života.

Vo svojom diele sa zaoberá podrobným a dôsledným rozpracovaním obrazu človeka ako bytosti, pozostávajúcej zo štyroch článkov, a teda okrem viditeľného fyzického tela rozlišuje telo životných síl, ako aj duševné a duchovné bytostné články. Založil duchovnú vedu – antroposofiu, ktorá poskytuje poznatky o súvislostiach duchovných svetov s pozemským životom, pobáda človeka k aktívnej práci smerujúcej k hlbšiemu porozumeniu, a predovšetkým k rozvoju vyšších ľudských schopností, ktoré v zámere vzájomnosti zároveň predstavujú posilnenie pre celé ľudstvo. Slobodná vysoká škola pre duchovnú vedu – Goetheanum bola založená vo švajčiarskom Dornachu a dodnes sa v nej vzdelávajú študenti v odboroch prírodných a humanitných vied, ako aj v umení.

Bohatá prednášková činnosť Rudolfa Steinera je zaznamenaná v spisoch a spolu tvorí 350 hodnotných zväzkov, ktoré sú dodnes inšpiráciou pre mnohých študentov a autorov sekundárnej antropozofickej literatúry.

Antroposofia vytvorila základ pre vznik waldorfskej pedagogiky, bio-dynamického poľnohospodárstva, antroposofickej medicíny, prírodných liečebných produktov Wala a prírodnej kozmetiky Weleda.

Podstatný podnet pre sociálny život vzišiel zo Steinerovej idei sociálnej trojčlennosti, v ktorej nadviazal na ideály slobody, rovnosti a bratstva, uplatniteľné v jednotlivých článkoch spoločnosti, sloboda v oblasti kultúrno-duchovnej, rovnosť v oblasti politicko-právnej a bratstvo v hospodárskom živote. Každá táto oblasť je súčasťou sociálneho organizmu a jednotlivé články môžu vzájomne spolupôsobiť a vytvárať tak zdravú spoločnosť.

Do umeleckej oblasti vniesol podstatný impulz vedúci k vzniku harmonického pohybového umenia – eurytmie. Eurytmiu je možné popísať ako “viditeľnú reč a hudbu”, je to harmonický pohyb, ktorý spôsobuje hlboké pochopenie v prežívaní hlásky a tónu. Rudolf Steiner vnímal umenie ako úsilie o premenu pozemskej skutočnosti do ideálnejšej podoby.

Pre vývoj súčasnej jogy sa stal dôležitým prínosom Steinerov impulz k tzv. novej jogovej vôli, o ktorej sa zmieňuje v prednáške “Die Sendung Michaels” – “Kultúra starej jogy a nová jogová vôľa”.  Odborne v nej približuje a vysvetľuje nielen vývojové zmeny v procese dýchania človeka, ale aj vývojové fázy ľudskej duše. Poukázal na skutočnosť, že zvonka dovnútra človeka pôsobia určité svetové myšlienky a z vnútrajška zase pôsobí ľudská vôľa smerom von, čím dochádza k určitému duševnému procesu, ktorý obe tieto pôsobnosti spája. Tento bod kríženia tak predstavuje symbolické prepojenie vonkajšieho a vnútorného, duchovného a fyzického alebo tiež objektívneho a subjektívneho.

Podstatný krok spočíva v rozvinutí zmyslového pozorovania smerom k vyšším duševno-duchovným stupňom, ktoré predstavujú objektívny proces v ľudskom vnímaní. Tento proces premeny vedomia odborne nazýva “duševno-svetelný proces”. Na Steinerov impulz nadviazal svojou prácou spirituálny učiteľ Heinz Grill, pre ktorého sa stala nová jogová vôľa životným dielom a dnes tvorí podstatný príspevok v oblasti jogy v zmysle jej rozvoja a rozšírenia o myšlienkový, umelecký a sociálny rozmer.

Prístupy k vedeckému poznávaniu skutočností podľa R. Steinera

Rudolf Steiner vo svojom diele vypracoval metódy poznávania, od základných empirických pozorovaní až po duchovno-vedné prístupy poznávania vyšších skutočností. Duchovná veda antroposofia prináša rozšírenie a obohatenie klasických vedných disciplín a smeruje človeka k rozvoju na všetkých rovinách bytia, na fyzickej, duševnej i duchovnej.

Dielo Rudolfa Steinera dodnes prináša inšpiráciu v zmysle zušľachťovania človeka a rozvoja vedomia prostredníctvom štúdia a zaoberania sa hlbšími súvislosťami vnútorného a vonkajšieho sveta. V prednáškových cykloch k téme “Šesť stupňov vedeckého poznania” (pozorovanie, matematizovanie, experiment, imaginácia, inšpirácia a intuícia) rozpracoval metodiku poznávania vzťahových súvislostí, prejavov a fenoménov života.

Prvé tri stupne poznávania vychádzajú zo základných, vo vede bežne používaných prístupov:

1. Pozorovanie fyzickej prírody predstavuje empirické poznávanie vonkajšieho sveta prostredníctvom zmyslov. Pri púhom povrchnom pozorovaní vonkajších javov do duševného života človeka v skutočnosti nič hlbšie nepreniká. Pre dôsledné poznávanie je podstatné jasne rozlišovať vonkajšie deje od vnútorného duševného diania, čím človek predchádza príliš narýchlo vyvodenému splynutiu s vonkajšími skutočnosťami. Pri obraznom pozorovaní zostáva objekt pozorovania mimo svojho pozorovateľa, čím dochádza k jasnému odlíšeniu vonkajšej skutočnosti prijímanej zmyslovými orgánmi od vnútorného duševného vnímania.

2. Matematizujúce poznávanie predstavuje prenikanie do podstaty pozorovaného sveta čistou matematikou, teda geometrickým alebo aritmeticko-algebraickým postupom, ktoré umožňuje človeku formu určitého vnútorného duševného konštruovania, pričom je myslenie oslobodené od zmyslovosti. Podstatu tvoria čisto abstraktné pojmy, obrazy a rovnice, ktorých výsledky človeku umožňujú zaujať stanovisko istoty a v matematickom zmysle stavať vedeckosť na bezpečný exaktný základ. Tieto abstraktné pojmy však ešte nemajú konkrétny obsah a nie je ich teda možné označovať ako plne reálne. Predsa len tvoria určitú zákonitosť, ktorá je uplatniteľná voči vonkajším dejom.

3. Experimentovanie predstavuje spôsob osvojenia, že určitá zákonitosť má svoju pôsobnosť a uplatniteľnosť vo vonkajšom svete. Dôležitú časť zohráva úvodná fáza zostavenia experimentu a jeho dôsledná príprava, ktorej základ tvorí snaha o pochopenie vonkajšieho sveta prostredníctvom vnútorne prijatých zákonitostí. Po starostlivom plánovaní nasleduje fáza zostavenia a samotného priebehu – pozorovania. Záverečný výstup získaný po vyhodnotení a ukončení experimentu je zhodnotením toho, či sa nám na prvý pohľad to, čo sa prejavovalo ako vnútorne nejasné, po prevedení experimentu stáva pojmovo matematicky objasnené a vo vonkajšom svete uplatniteľné.

Experimentálne empirické poznávanie a matematizujúce konštruovanie môžeme porovnať s procesom dýchania. S nádychom človek prijíma okolitý vzduch s obsahom kyslíka, ktorý je pre človeka oživujúci. Po spojení s uhlíkom v tele človeka je v podobe oxidu uhličitého vydychovaný. Oxid uhličitý samotný už ale pre človeka nepredstavuje oživujúci prvok.

Zmyslový vnem môžeme priradiť k nádychu vonkajšieho sveta, ktorý oživuje duševný vnútorný organizmus a prostredníctvom matematických abstrakcií je pretvorený do duševného výdychu. Spojením empiricky spoznaného s matematicky alebo geometricky skonštruovaným vzniká výsledok matematického poznávania prírody, ktorý však už nenesie prvky života poznávanej prírody.

Aj napriek faktu, že matematické konštrukcie určitým spôsobom premieňajú bohatosť živého vonkajšieho sveta na suchopárnu mŕtvu abstrakciu, pri dôkladnom poznávaní človek dospieva k oprávnenému pocitu, že vnútornou matematickou konštrukciou uskutočňovanou mimo vonkajšej reality sa k nej samotnej určitým spôsobom približuje, aj keď nikdy nemôže dosiahnuť jej plnú bohatosť.

Pokrok vo vedeckých metódach tvorí až preniknutie pozorovaného vonkajšieho sveta nielen matematickými abstrakciami, ale rozvinutím schopnosti vnútorného osvojenia si matematizujúcich síl a preniknutia vnútorného života plnou skutočnosťou v jej súvislostiach. Platón teda pravdepodobne chcel svojím výrokom: “Boh geometrizuje!” poukázať predovšetkým na to, že Boh obrazne tvorí s takou vnútornou silou, akú si uvedomujeme práve pri matematickom alebo geometrickom myslení ako na to, že Boh tvorí samotné geometrické útvary.

Nasledujúce tri prístupy sú označované ako vyššie metódy duchovného poznávania a predstavujú systematické štúdium javov života prostredníctvom posilnenia schopnosti spájať skutočnosti v ich pravdivých súvislostiach. Tieto skutočnosti sa vonkajšiemu pozorovaniu javia byť na prvý pohľad veľmi vzdialené, avšak rozvinutím pozorovania je možné vnášať do zdanlivo neusporiadaných bezprostredných zmyslových vnímaní prvé predstavy usporiadania, logiky a porozumenia. K postupnému osvojovaniu týchto metód je možné dospievať prostredníctvom praxe meditácie:

4. Imaginácia predstavuje bdelé obrazné vedomie rozvíjané na základe zmyslu o celku, spočíva vo vnímaní obrazov, foriem, farieb a z nich vytvorených symbolov. Pri náležitej odvahe človek nadobúda schopnosť rozlišovať duchovné skutočnosti od púhych fantazijných obrazov alebo ilúzií. Je stavom vedomia, v ktorom všetko nejasné ustupuje, aby to, čo je zreteľné osvetlilo a nanovo usporiadalo vnútorný život a umožnilo človeku maľovať v duchovnom priestore.

5. Inšpirácia označuje bdelé inšpiratívne vedomie, ktoré je rozvíjané na základe preniknutia imaginatívnych predstáv obsahom, vnútorným slovom vo forme morálneho tónu, teda plnou duchovnou skutočnosťou. Súvisí so schopnosťou sebaovládania a predstavuje spôsob vnútorného počutia, ktoré nastáva v tichosti vedomia a stáva sa hlbším porozumením morálnosti, spoznaním určitej zákonitosti alebo bytosti.

6. Intuícia predstavuje najvyššie vedomie, ktoré je rozvíjané s najväčšou jasnosťou a prejavuje sa formou určitého záblesku. Tvorí pokračovanie inšpirovanej imaginácie a súvisí s duchaprítomnosťou, pričom sa nejedná o nejasnú predtuchu, ako sa často tento pojem používa, ale o konkrétne a jasné preniknutie do duchovných skutočností a do jednotlivých bytostí na základe vlastného nesebeckého poznávania hlbších súvislostí s okolitým svetom.

Predstavenie života a diela Rudolfa Steinera ukončím zmysluplným citátom, ktorý má hlboký význam aj v ponímaní jogy. Steiner v ňom pobáda k poznávaniu sveta a ľudskej bytosti v analógii mikro a makrokozmu prostredníctvom prebudenia záujmu o vonkajší svet a vzájomné vnímanie:

 “Ak chceš spoznať svet, pozri na človeka;
ak chceš spoznať človeka, pozri sa na svet.”

Autorka článku: Simona Žiláková, učiteľka jogy


Zdroje:

Rudolf Steiner – Šest stupňů vědeckého poznání – Nakladatelstvi Michael

Slovenská antropozofická spoločnosť – www.antropozofia.sk

Rudolf Steiner – Vedľajšie cvičenia – Šesť krokov k sebavýchove

Heinz Grill – Príspevky k novej jogovej vôli: www.heinzgrill.de/sk

Antroposofia: www.antroposof.sk

David Sulík – Sociálna trojčlennosť II – Stredoeurópsky koncept sociálne spravodlivej spoločnosti

Základy duchovnej vedy: www.duchovna-veda.webnode.sk

Kresby:

Kresba č. 1 – portrét Rudolfa Steiner – Veronika Sorentíny – Yoga&Art

Foto č. 2 – Rudolf Steiner, zdroj Pinterest

Foto č. 3, 4, 5- zdroj Pinterest

Foto č. 6 – ásana polmesiac – Heinz Grill

Foto č. 7 – školenie učiteľov jogy

Foto č. 8 – ásana holubica – Heinz Grill

Kresba č. 9, 10, 11 – zdroj Pinterest

Kresba č. 12 – portrét Rudolfa Steiner – Veronika Sorentíny –Yoga&Art

Kresby č. 13, 14 – zdroj Pinterest

Yoga teachers have updated the policy on cookies. They use cookies to improve the functionality and performance of the website, as well as to manage marketing activities.